Moj priatel odisiel(musel)na misiu do Iraku na pol roka. Velmi mi chyba a strasne ma to nici. Co mam robit aby som nanho neustale nemyslela? Sme sice denne v kontakte, ale to nie je ono. Nemozem sa na nic sustredit, nic ma netesi. Trva to uz asi mesiac. Mam aj strach, ze sa mu nieco stane. Este k tomu mam aj problemy v rodine. Viem, ze takto to ist dalej nemoze lebo sa asi zblaznim. Mozte mi nejako poradit ? dakujem
Chyba ba mi, co mam robit?
limi
leenka
Milý Sano. Netráp sa s vecami, ktoré sú ešte pomerne ďaleko. Vychutnávaj si priateľku práve teraz, keď ju máš pri sebe ešte každý deň. Za dva roky sa toho môže zmeniť veľmi veľmi veľa. Jednak, neviete kde jeden a druhý bude, možno tak trocha dozriete vo vzťahu a vzájomné odlúčenie bude pre Váš vzťah dokonalým lepidlom, a aj tá terajšia zamilovanosť trocha ustúpi a ak to pretrvá, tak to prerastie do takej "konštantnej a ustálenej" lásky, čo je oveľa silnejšie a hlavne dlhodobejšie medzi dvoma ľuďmi. A medzi partnermi je veľmi dôležitá aj dôvera, opora, tolerancia a pochopenie. Tak veľa šťastia.
sano86
sme s priatelkou uz skoro rok...o dva roky ona plánuje ist na skolu az do bratislavy(my sme z východu)...uz teraz sem sa rozprávali, ze aj ked bude domov chodit tak len na víkend a to raz do mesiaca....a uz teraz ked ne sme spolu den,dva tak to je strasen ale dá sa to yrzat, elbo viem ze príd trti den a bdeme spolu, ale ked bude tam, tak mna to znci, to uz viem teraz,,, to ze mi bude chýbat, zierlivosta pod.,,, ved viete tí čo miluju
janka
skus sa viac zamestnavat,pretoze,ked nemas co robit,tak nanho stale myslis a to nie je moc dobre.skus ist s kamaratmi na plavaren alebo na nakupy....Musis sa proste odreagovat.Drzim ti palce
limi
presne,nic ma bez neho nebavi, ani to co som robila predtym bez neho,lebo som vedela ze sa s nim potom stretnem:-(((
livka
ja mam zas priatela v australii..od septembra.. najhorsie su prve dva mesiace... ty sa o neho bojis, mna zas zozierala ziarlivost, ze co ked si tam niekoho najde.. ale, uz som si zvykla.. ale, chyba mi moc stale..
Vzdy mi vsetci hovorili, nech robim nieco, co ma bavi, nech sa venujem sebe(chodit cvicit, bavit sa,...).. ale, mna nic bez neho nebavi, to je ten problem..
a je to asi tak: na vsetko si zvyknes..
