Urofobia

ide o laicky povedané o slabý zvierač ten ktorým udržujeme moč a púšťame, dá sa to odstrániť alebo upravíť cvičením a jeho posilňovaním ale tá psychická to už ide ťažšie ale ak sa to podarí len občas prekonať je to paráda

Mirka1
a vyhladala si pomoc?

mam podobný problém a viem ako to vie človeku otráviť život, mne sa stalo že raz som sa pocikala od smiechu na ulici a odvtedy som posadnutá WCkami, je to zážitok na ktorý by som rada zabudla, ak som na navšteve alebo niekde inde moja starosť je WC , musím si davať pozor pri kýchani a pri stresových situáciach by som pustila tak že by som si to ani neuvedomila

Ja si naozaj neviem spomenut kedy sa to zacalo, ale je to uz takych 6 rokov. Niekedy v tedy ked som druhy krat odisla do zahranicia. Neviem si spomenut na ten den kedy by sa to mohlo zacat. Ale od dectva som bola casto prechladena. No ked som chodila na strednu skolu tak som isla na wc rano a potom ked som prisla domov. Nikdy som s tym nemala problem. A ked mi trebalo tak som vedela vydrzat. Teraz okamzite utekam na wc.

moj psik, ibaze on to w.c nehlada

Nikdy som sa nepocikala....ani v dectve. Mamka sa tesila z toho ako skoro som sa zacala pytat na nocnik.

dokedy si nosila plienky? alebo mala si nejaku traumu v detstve?pocikavala si sa, možno aj v škole-zakladna?alebo odkedy sa to u teba takto prejavuje? cele roky?