Už dlhší čas sa v sebe vôbec nevyznám. Jeden deň mám dobrú náladu,hrozne mi chýba moje dievča a na druhý deň mám chuť všetko nechať,rozísť sa z dievčaťom.Rozmýšľam nad tým aké by bolo keby som jednoducho zmizol. Tieto nálady sa obmieňajú a rôzne dlho trvajú. V poslednej dobe sa k tomu pridali veľmi zmiešané pocity,mám stres a ani neviem prečo,cítim sa byť utláčaný,všetko mi vadí. Akúkoľvek povinnosť beriem ako nejaké bremeno.Napr. sedím pri PC hrám nejakú hru po chvíli ma omrzí a zrazu mám akoby paniku čo budem robiť,veď sa budem nudiť.Je to ale len chvíľkové. Nedokážem veriť môjmu dievčaťu za hoc akú blbosť ju podozrievam.Nie len, že by ma podviedla ale že ma vôbec nemá rada,že je vypočítavá a kadečo možné. Večer pred spaním mám také utkania kopnúť do matraca,alebo sa hodiť o posteľ. Myslím, že aj zle citovo reagujem na situácie čo sa dejú. Takmer všetko mi je jedno a zaujímam sa čiastočne len o sebe.Akoby som bol vo vlastnom svete a ak mi ho niečo narúša necítim sa vôbec dobre strach,panika,zlá nálada, podráždenosť. Neviem presne svoje pocity takto cez net ani opísať. Mám pocit akoby sa všetko vyriešilo ak odídem na opustený ostrov. V škole mám skoro samé 1 a to sa ani neučievam. Hoci viem že to môžem ďaleko dotiahnuť kašlem na to.A neviem ani prečo. Kedysi som mal kopu záľub ma bavilo aj učenie,šport. No zo všetkým som skončil,za dôsledok boli aj finančné problémy ale necítim som sa byť tak v pohode,nerobilo mi to takú radosť. Pripadá mi to akoby schizofrénia :( Dokážem uvažovať nad všetkým aj vidím že nie som v pohode ale nedokážem s tým nič spraviť. O svojich problémoch nikomu nehovoríNie je komu. SOm dosť utiahnutý...A psychológa nechcem.Dá sa to nejako vyriešiť?
Začína mi asi šibať :(
bud to budes chciet naozaj riesit tak u lekarov,alebo sa budes neustale tocit v kruhu,citat vsetky mozne nazory a aj tak sa nic nevyriesi
Ja ale nemyslím, že som v puberte. Takú pubertu že mi šibalo v tomto slova zmysle som mal asi do nejakých 15 rokov. Potom som bol úplne v pohode.A teraz mi tiež všetci hovoria že som veľmi vyspelí.Sa až čudujú poniektorý.Lenže to sú moje názory na veci,a ako ich beriem. Keby vedeli čo mi behá v hlaveby určite zmenilo názor...a psychológovi ozaj nechcem ísť.O tomto nikto nevie.Aj rodičia ma berú tak že o chvíľu sa možno odsťahujem z domu.Keby som tam šiel vedeli by o tom asi všetci známi a to by som už ozaj nezniesol..skúšal som B6myslím to bola +magnézium ale nepomohlo to ako si. Nie je ešte niečo čo by pomohlo?
treba zajst k psychologovi..ten ti jediny pomoze
ako to tak citam,tak do konca puberty mas este pekne daleko
mám 18 rokov.Myslím ale že pubertov som prešiel už dávno.A asi pred 2 rokmi,rokom a pol som presne vedel čo chcem a šiel som si za tým...Ale teraz takmer nič neviem.Ozaj ani sám neviem čo by som chcel. Jedine vypadnúť preč...Hoci sa mám stále blbo nikto to na mne ani nevidí.Naučil som sa to už zakrývať.V škole sa s niekým bavím smejeme sa ale ja rozmýšľam aké by bolo vyskočiť z okna čo je predo mnou a mať pokoj.
A psychická porucha no prikláňam sa k tomu.Ale aká?Najviac ma štve že všetko si to uvedomujem ale lenže s tým nič robiť.Keby mi aspoň úplne šibalo a mal by som pokoj, ale takto sa stále snažím správať normálne a je to na mozog!
stale sa hladas????
alebo puberta???
ci psychicky problem???
