Prosim o pomoc, neviem obraciam sa sem , ak by mi pomohli nejakí ľudia čo mali podobný osud. Prosím, ako si HO vytrhnúť z hlavy a zo srdca ?AKO zabudnúť? Na človeka, čo za to NESTAL?
Mám už 28 rokov, svoj vek, jasné, robila som cez leto v zahraničí, spoznala som ( pre mňa v mojich očiach princa na bielom koni, z kt. sa neskôr vyklul iba kôň, čo sa zahrával), ja samozrejme naivná chudera, zamilovala som sa, lebo mi predtým nevyšiel dlhoročný vzťah, priateľ ma ponižoval, podcenoval , urážal, tak som sa okamžite zahľadela do nádherného muža, kt. by mohol robiť modela, úsmevu, pier, šarmu, príjemného jemného hlasu, :(
Bola som ním ako omámená, očarená, nikdy v živote sa mi žiadny chlap tak nepáčil, a nepriťahoval ma, tá chémia fungovala aj bez slov, stačilo, že sa na mňa usmial a hoc som bola nahnevaná, jedným úsmevom, všetko dal do úzadia a ja som opäť podľahla. Neboli sme vlastne ani spolu, lebo sme pracovali a nemali na seba čas,od svitu do mrku práca, nočné také onaké,ale stretávali sme sa vždy ked sme mohli, rečová bariéra bola,ale nejako sme to neriešili, vždy sme sa nejako pochopili, strávili sme spolu chvíle aj v posteli, kde pre mňa predstavuje vzor dokonalosti a chlapa výnimočného, len som sa nanho pozrela a už som bola premočená. Ked to tak sprosto poviem, nikdy mi to tak so žiadnym neklapalo. Od románika som si sľubovala viac, aj som mu to hovorila, že budeme spolu, nájdeme cestu, nech dojde on sem na svk, alebo ja zostanem, vraj nemožno, nemá peniaze na to, nič neušetril, bola som sklamaná, povedala som,že ta lubim ale, a on že prenho láska nie je až tak podstatná,ako pre mna, že ma nema ako zabezpečiť, a postarať sa o mna, že chce zarábať a cestovať, vravím tak pôjdem s tebou aj na koniec sveta.len ma neopúsťaj, nie, on chce pracovať na druhý koniec sveta ( to mi oznámil cez Vianoce),
Od jesen sme boli v kontakte cez net- on sa vrátil opať domov, ja domov na Svk. Delí nás momentálne 3500 km.. Rozlúčku vám ani nejdem písať, neviem ako som došla na letisko, potoky slz a nechcela som odísť, časť vnútra tam zostala. Viem,že ma skutočne nikdy neľúbil,aj ked tvrdil,že " i love u",ale nebola to pravda.
Teraz som doma už mesiac a pol a stále neviem zabudnúť sme v občasnom kontakte, ale je chladný, ochladol nechce volávať, iba píšeme sporadicky, niekedy sa mi až vyhýba. Predstavuje pre mňa zosobnenie MUŽA, akého som vždy chcela. Po akom som túžila, došla som domov, nie som schopná na nič myslieť, len ako si ho vytrhnúť zo srdca, z hlavy z hrude, a nezošalieť pri tom. Púšťam si naše oblúbené pesničky, snívam s otvorneými očami, aj ma chcú dakí slováci , opalujú ma, vypisujú, vyvolávajú na kávu, ja nemám vôbec záujem. Líham si v noci s myšlienkami nanho, s jeho úsmevom na perách zaspávam, sníva sa mi o ňom stále, skôr spomienky,čo bolo, vidím všade jeho úsmev a cítim jeho dotyky na celom tele, som ako pomätená, nedpkážem sa na nič sústerdiť, mám ešte záverečné skúšky v škole na výške, kde som makala 5 rokov a teraz ani neviem,či ich dám,lebo myslím vkuse nanho, je mi súdený, pocítila som to pri prvom podaní ruky jeho.
ved nemohli sme spolu robiť? nemohli sme spolu žiť? prečo? stále tá istá otázka, na kt. mi ani on nevie odpovedať. vraj sa to nedá( ženatý nie je). Ráno vstávam s myšlienkami nanho, celý den ON, pozerám naše fotky, stále v hlave dumám, ako sa k nemu znova dostať, počítam peniaze či mám na letenku,lenže unho nemám kde bývať a ani ma nepozval. nedokážem sa zmeiriť s tým,že ma bral ako letný flirtík a románik, a ja jeho ako životnú lásku. Prvýkrát v živote cítim,že skutočne milujem so všetkým. AJ s jeho obrovskými chybami, strašne si ho chcem získať. Ale ako? kedže kontakt s ním mám minimálny, špehujem ho,kedy je na viberi,len aby som mu mohla napísať, on odpíše sice,ale storho, nezaujato, nepovie nič pekné, nič láskavé, odkedy sme sa vrátili ani mi nepovedal,nenapísal,že ma ľúbi, ani že som jeho láska, ako mi vravieval, nepovie chýbaš mi, myslím na teba:( nehovorí vôbec nič, je spokojný vrátil sa domov do svojej rodnej dediny, je s rodinou, rpiateľmi, na mna už nemyslí. Ja som sa vrátila domov a som nešťastná, nový rok som preplakala, nikto ma nevie dať dokopy,ani rodina, ani priateľky, žerem iba neuroly, na spanie a ani tak nemám pokoj, učenie snažím sa,ale bezvýsledne, vo februári mám štánice, a aj tak neviem ani ako mám žiť, zrazu cítim iba prázdno a v duši zmätok. Tak strašne chcem byť s ním,že mi zviera hrud a brucho, nedokážem jesť a sústrediť sa na nič. Kamošky mi hovoria, zabudni nanho, nestál za to, ja viem,...ale stále musím s ním byť v kontakte,ked mi den nenapíše a neozve sa, blazniem a plačem, musím veideť, čo robí,ako sa má, musí mi poslať aspon daku fotku, hned ked mi napíše, den sa mi vyjasní a usmejem sa aspon vtedy. Stále verím,že to má budúcnosť, nemôže mi odísť preč do ameriky. To inak mi oznámil na stedrý den, ked mi písal,že asi odíde,lebo dostal prac ponuku, nevolal ma so sebou...:( mám pocit, že mi prepne. Nechcem,aby tam šiel, som úplne zúfalá. Viem,že by som si ho mala vyhodiť z hlavyaj zo srdca, nemyslieť, zamestnať sa niečím iným,ale nejde to, som opantaná, v snoch žijem, stále len my pred očami, ja a on na pláži, v bare, v našom byte, v aute, ako sa bozkávame, držíme za ruky, v saune, v mori,ako plávame..vkuse naše fotky pozerám, našu hudbu počúvam, on vie, že ho ľúbim veľmi, a chcem byť s ním, napísala som mu to, ked mi povedal,že ide do ameriky asi na 99%. spýtala som sa ho,ako mi to može urobiť, nam- povedal,že nie sme podstatní,lebo potrebuje peniaze a jedine tam zarobí, že však " môžem ho prist hocikedy pozrieť"...myslela som si, že som jeho láskou a životnou, nie som...keby som bola, nikdy neodíde.
hovorili sme ale o spoločnej bud. neraz, povedal,ze to prenho neni flirtik, ze ma naozaj ma rad uprimne od srdca a ze jeho srdce po mne tuzi, ze stratil seba,ked ma spoznal. Nedokážem veriť,že to boli bludy, díval sa mi do oči predsa....ja som mu verila bezvyhradne, .nesluboval sice hory doly,ale myslela som si logicky,že chce byť so mnou,pri mne..:( Citam knihy take smutne o tragickych láskach, ale neviem sa z toho dostať ani tak. mama mi už nevie pomôcť, povedala mi,že prekliala den,ked som ho spoznala... Niekedy si vravím to isté. Nechcem,aby odišiel, moje vnutro je rozmliaždené na stovky kusov, prosím vás,čo v takejto situacii robiť. ??Lebo sa zblaznim a ani skolu nedokončim. Dusu mi takmer roztrhalo,ked mi povedal,ze odide, bez ohladu na nas, co bolo, ze nezabudol na to,ale ze nie sme podstatni teraz, chce si plnit sny. Akoby si ich nemohol plnit pri mne???
