Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ako si HO vytrhnúť z hlavy a srdca? nejde to, trýznenie samej seba

Príspevok v téme: Ako si HO vytrhnúť z hlavy a srdca? nejde to, trýznenie samej seba
nadirka

Prosim o pomoc, neviem obraciam sa sem , ak by mi pomohli nejakí ľudia čo mali podobný osud. Prosím, ako si HO vytrhnúť z hlavy a zo srdca ?AKO zabudnúť? Na človeka, čo za to NESTAL?
Mám už 28 rokov, svoj vek, jasné, robila som cez leto v zahraničí, spoznala som ( pre mňa v mojich očiach princa na bielom koni, z kt. sa neskôr vyklul iba kôň, čo sa zahrával), ja samozrejme naivná chudera, zamilovala som sa, lebo mi predtým nevyšiel dlhoročný vzťah, priateľ ma ponižoval, podcenoval , urážal, tak som sa okamžite zahľadela do nádherného muža, kt. by mohol robiť modela, úsmevu, pier, šarmu, príjemného jemného hlasu, :(

Bola som ním ako omámená, očarená, nikdy v živote sa mi žiadny chlap tak nepáčil, a nepriťahoval ma, tá chémia fungovala aj bez slov, stačilo, že sa na mňa usmial a hoc som bola nahnevaná, jedným úsmevom, všetko dal do úzadia a ja som opäť podľahla. Neboli sme vlastne ani spolu, lebo sme pracovali a nemali na seba čas,od svitu do mrku práca, nočné také onaké,ale stretávali sme sa vždy ked sme mohli, rečová bariéra bola,ale nejako sme to neriešili, vždy sme sa nejako pochopili, strávili sme spolu chvíle aj v posteli, kde pre mňa predstavuje vzor dokonalosti a chlapa výnimočného, len som sa nanho pozrela a už som bola premočená. Ked to tak sprosto poviem, nikdy mi to tak so žiadnym neklapalo. Od románika som si sľubovala viac, aj som mu to hovorila, že budeme spolu, nájdeme cestu, nech dojde on sem na svk, alebo ja zostanem, vraj nemožno, nemá peniaze na to, nič neušetril, bola som sklamaná, povedala som,že ta lubim ale, a on že prenho láska nie je až tak podstatná,ako pre mna, že ma nema ako zabezpečiť, a postarať sa o mna, že chce zarábať a cestovať, vravím tak pôjdem s tebou aj na koniec sveta.len ma neopúsťaj, nie, on chce pracovať na druhý koniec sveta ( to mi oznámil cez Vianoce),

Od jesen sme boli v kontakte cez net- on sa vrátil opať domov, ja domov na Svk. Delí nás momentálne 3500 km.. Rozlúčku vám ani nejdem písať, neviem ako som došla na letisko, potoky slz a nechcela som odísť, časť vnútra tam zostala. Viem,že ma skutočne nikdy neľúbil,aj ked tvrdil,že " i love u",ale nebola to pravda.
Teraz som doma už mesiac a pol a stále neviem zabudnúť sme v občasnom kontakte, ale je chladný, ochladol nechce volávať, iba píšeme sporadicky, niekedy sa mi až vyhýba. Predstavuje pre mňa zosobnenie MUŽA, akého som vždy chcela. Po akom som túžila, došla som domov, nie som schopná na nič myslieť, len ako si ho vytrhnúť zo srdca, z hlavy z hrude, a nezošalieť pri tom. Púšťam si naše oblúbené pesničky, snívam s otvorneými očami, aj ma chcú dakí slováci , opalujú ma, vypisujú, vyvolávajú na kávu, ja nemám vôbec záujem. Líham si v noci s myšlienkami nanho, s jeho úsmevom na perách zaspávam, sníva sa mi o ňom stále, skôr spomienky,čo bolo, vidím všade jeho úsmev a cítim jeho dotyky na celom tele, som ako pomätená, nedpkážem sa na nič sústerdiť, mám ešte záverečné skúšky v škole na výške, kde som makala 5 rokov a teraz ani neviem,či ich dám,lebo myslím vkuse nanho, je mi súdený, pocítila som to pri prvom podaní ruky jeho.
ved nemohli sme spolu robiť? nemohli sme spolu žiť? prečo? stále tá istá otázka, na kt. mi ani on nevie odpovedať. vraj sa to nedá( ženatý nie je). Ráno vstávam s myšlienkami nanho, celý den ON, pozerám naše fotky, stále v hlave dumám, ako sa k nemu znova dostať, počítam peniaze či mám na letenku,lenže unho nemám kde bývať a ani ma nepozval. nedokážem sa zmeiriť s tým,že ma bral ako letný flirtík a románik, a ja jeho ako životnú lásku. Prvýkrát v živote cítim,že skutočne milujem so všetkým. AJ s jeho obrovskými chybami, strašne si ho chcem získať. Ale ako? kedže kontakt s ním mám minimálny, špehujem ho,kedy je na viberi,len aby som mu mohla napísať, on odpíše sice,ale storho, nezaujato, nepovie nič pekné, nič láskavé, odkedy sme sa vrátili ani mi nepovedal,nenapísal,že ma ľúbi, ani že som jeho láska, ako mi vravieval, nepovie chýbaš mi, myslím na teba:( nehovorí vôbec nič, je spokojný vrátil sa domov do svojej rodnej dediny, je s rodinou, rpiateľmi, na mna už nemyslí. Ja som sa vrátila domov a som nešťastná, nový rok som preplakala, nikto ma nevie dať dokopy,ani rodina, ani priateľky, žerem iba neuroly, na spanie a ani tak nemám pokoj, učenie snažím sa,ale bezvýsledne, vo februári mám štánice, a aj tak neviem ani ako mám žiť, zrazu cítim iba prázdno a v duši zmätok. Tak strašne chcem byť s ním,že mi zviera hrud a brucho, nedokážem jesť a sústrediť sa na nič. Kamošky mi hovoria, zabudni nanho, nestál za to, ja viem,...ale stále musím s ním byť v kontakte,ked mi den nenapíše a neozve sa, blazniem a plačem, musím veideť, čo robí,ako sa má, musí mi poslať aspon daku fotku, hned ked mi napíše, den sa mi vyjasní a usmejem sa aspon vtedy. Stále verím,že to má budúcnosť, nemôže mi odísť preč do ameriky. To inak mi oznámil na stedrý den, ked mi písal,že asi odíde,lebo dostal prac ponuku, nevolal ma so sebou...:( mám pocit, že mi prepne. Nechcem,aby tam šiel, som úplne zúfalá. Viem,že by som si ho mala vyhodiť z hlavyaj zo srdca, nemyslieť, zamestnať sa niečím iným,ale nejde to, som opantaná, v snoch žijem, stále len my pred očami, ja a on na pláži, v bare, v našom byte, v aute, ako sa bozkávame, držíme za ruky, v saune, v mori,ako plávame..vkuse naše fotky pozerám, našu hudbu počúvam, on vie, že ho ľúbim veľmi, a chcem byť s ním, napísala som mu to, ked mi povedal,že ide do ameriky asi na 99%. spýtala som sa ho,ako mi to može urobiť, nam- povedal,že nie sme podstatní,lebo potrebuje peniaze a jedine tam zarobí, že však " môžem ho prist hocikedy pozrieť"...myslela som si, že som jeho láskou a životnou, nie som...keby som bola, nikdy neodíde.
hovorili sme ale o spoločnej bud. neraz, povedal,ze to prenho neni flirtik, ze ma naozaj ma rad uprimne od srdca a ze jeho srdce po mne tuzi, ze stratil seba,ked ma spoznal. Nedokážem veriť,že to boli bludy, díval sa mi do oči predsa....ja som mu verila bezvyhradne, .nesluboval sice hory doly,ale myslela som si logicky,že chce byť so mnou,pri mne..:( Citam knihy take smutne o tragickych láskach, ale neviem sa z toho dostať ani tak. mama mi už nevie pomôcť, povedala mi,že prekliala den,ked som ho spoznala... Niekedy si vravím to isté. Nechcem,aby odišiel, moje vnutro je rozmliaždené na stovky kusov, prosím vás,čo v takejto situacii robiť. ??Lebo sa zblaznim a ani skolu nedokončim. Dusu mi takmer roztrhalo,ked mi povedal,ze odide, bez ohladu na nas, co bolo, ze nezabudol na to,ale ze nie sme podstatni teraz, chce si plnit sny. Akoby si ich nemohol plnit pri mne???

ahjaj

medzi nami išlo o to, že sme spolu všetko odkomunikovali. Ja, že v živote sa mi možno nenaskytne takáto možnosť. Potom on pricestoval za mnou na týždeň a videl, ako žijem, a s akými ľuďmi. Chápal všetko. Nerobil mi scény. Len ma požiadal, či by som nemohla nájsť miesto aj jemu, a v akom prostredí, a ja som mu nič nenašla, keďže nevedel po nemecky, iba po anglicky. Ale odkedy za mnou bol, stal sa aj on súčasťou aj toho druhého sveta reálne a stalo sa jednoznačným, že ho neopustím. Odvtedy som ho už po nemecky naučila a profituje z nej v zamestnaní. :-)

ahjaj

nadirka, je fajn, že sem nechodíš toľko na net, a nevyhľadávaš ho furt a neriešiš stále. Skús okrem školy a štátnic ešte aj nejaké to cvičenie alebo robiť niečo, čo máš rada.

nadirka

nikdy v ziovte som nad tym takto neuvazovala..
ze medzikontinentnalny vztah mam..:(
ste mi tu troska otvorili oci, cize..chcete tym vsetci povedat, ze jednoducho bolo mu so mnou dobre,ale teraz zide z oci, zide z mysle unho,ano? uz ma iba hmliste spomienky na mna..a nic prenho nie som.
vec sa ma tak, ze mam pred sebou tie statnice,tak aj ja som menej na nete, on tu stale vysedava, vypisuje isto s babami nejakymi, a mna to stale stve, ozve sa kazdy den, nezabudne sa ozvat, ako sa mam,co robim, to je cele, potom sme riesili aj buducnost, nakoniec upustil z moznosti ist do tej ameriky sam od seba, nedostal viza a povolenie, takze ostava niekde "tu"...v zmysle hlada si pracu niekde v Azii, v nejakom tur. stredisku, ale je to asi aj tak jedno,lebo o mne velmi neuvazuje, sme sa nedohodli teoreticky NIJAKO, stale nevolavame, a nic z toho, stagnuje to uplne, ja sa mu uz neprosim.Uz nehovorim o sebe, o tom,co chcem s nim, proste o nicom,on nehovori tiez, akurat minule,ked sme si hlasovky posielali, tak som mu spomenula, ze ja asi teda na leto skoncim na nasom mieste kde sme sa stretli a on ze drzim palce, vsak posnazim sa nieco vymysliet, aby to bolo dobre pre nas oboch.a to bolo cele, ale to ja ho poznam,to su iba take reci na uchlacholenie mojho srdca, ale uz nic nevyznavam..sem tam mu poslem cmuk smajla, ale ziadne oslovenia nic. On mna oslovuje "dear" a sem tam napise i kiss u, ale stale toiste, dava mi stale 0,1% sancu, lenze nerozhodol sa kvoli mne,ale kvoli vizam,aj tak asi nebudeme spolu,takze co..aj tak neni na vyber asi A ked vidim,ako mu poslem spravu o 21 30 napr. a on precita hned, neodpise, a este do 02:00 je online vkuse, a chatuje si s kadejakymi, tak mam dost.

ahjaj

vrátila som sa domov a nechala Nemecko Nemeckom, doštudovala som v Ba, bez toho, aby som musela pritom pracovať. Vtedajší snúbenec je mojím manželom, máme dve deti. Manželstvo hodnotím ako priemerné.

ahjaj

súhlasím s michaelom. Rôzna krajina, odlišný kontinent. Priveľký rozdiel. Keď som študovala, zasnúbila som sa. PO zásnubách som odcestovala na semester do Berlína na univerzitu. Iný život, iné možnosti, bola som očarená. Snúbenec? Dobre, formálne som sa mu ozývala, telefonovala a písala, ale inak mi vôbec nechýbal. Každú minútu som mala vyplnenú novými povinnosťami, záujmami, činnosťami, ľuďmi. Ja som naňho nezabudla, len mi pripadal, akoby z inej dimenzie. Uvažovala som dokonca o tom, že v Nemecku na štúdiu ostanem, na diaľku dokončím uni v bratislave a budem sa musieť zamestnať, lebo štipendium už nedostanem. Ten strach, ako to budem všetko stíhať. Áno, vtedy som myslela aj naňho, asi v tom zmysle, že by to nebolo fér a morálne voči nemu. Ale my sme boli spolu už 3 roky a zasnúbení, poznali sa naše rodiny a nie iba niekoľko mesiacov.

michael11

Tak toto je riadny román, čo si nám to tu opísala. Pokúsim ti na to odpovedať tak aby to malo nejaké riešenie pretože to čo si opísala je ako keby sme boli stále na mieste.Inak , máš šťastie, lebo na túto stránku zavítam len občas a len keď tak v zime.Dom keď sa postaví, a zistíme že pri jeho stavbe sa nedodržal technologický postup- máme problém ktorý treba riešiť a závadu odstrániť.Ak chýba je v streche opravíme ju., Ak v omietke tiež ju opravíme. Ale ak je chýba v základoch. nebýva nič iné nám neostáva len stavbu zbúrať resp. začať stavať nový dom. A to je tvoj prípad.Svoj " dom" ( vzťah) si stavala veľmi ľahko lebo si nedodržiavala technologický postup.Technologický postup (láska) treba stále kontrolovať či nerobíme niekde chybu lebo sa nám to môže sakramentsky vypomstiť- hlavne keď urobíme chybu v základoch (a to je tvoj prípad) vtedy všetká ta práca je na nič.Dievča ja som už starší muž a poviem ti išla si do veľkého rizika tak že si mohla v kútiku srdca počítať že ti to možno nevyjde, Môžem ťa len ľutovať a viem si prestaviť tvoje sklamanie a čo všetko prežívaš (nakoniec veľmi farbisto si nám to opísala Ty si mala nie medzi štátny ale medzi kontinentálny vzťah - chápeš to! Vieš s koľkých takých vzťahoch skončí ako manželstvo - no mizivé percento.
A to už vôbec nehovorím o rozdielnom náboženstve či kultúre.
Vieš chodím po Europe v lete tak na výlet, a keď sa vrátim domov a prespím dva - tri dni doma aj keď som toho videl veľmi veľa po dvoch troch dňoch zdá sa mi ako keby to bol len sen všetko je preč len krásne spomienky ostali ktoré čas časom bude stále viac a viac zahmlievať.Ani u teba to nebude inak.Pomyslel som si : V zahraničí je zaujímavo, ale doma je krásne.Nejako podobne si vysnívaj svoj slogan bolo mi sním dobre, ale obráťme list ide sa ďalej. Urob presne to čo urobil on nič ti neostáva.Na Slovensku je veľmi dobrých milých mužov(obyčajne sú zadaní to je pravda) Ja tiež som zadaný asi tiež som dobrý muž(smiech), ale občas sa osud obráti k nám len sa treba lepšie dívať srdcom nie očami lebo očami si sa už dívala a vieš ako to skončilo.prajem veľa šťastia .

dobreuz

Jaaaj nadirka srdce mi hovori... To sú nezmysly, treba používať mozog a hotovo a nehľadať vzťahy... Už vidím o pol roka... Zase tu dojde vyplakávať jak ju kopol do riti ďalší chlap.