Ťažká depresia, život bez emócií

Príspevok v téme: Ťažká depresia, život bez emócií
Sarah222

Dobrý deň,
bola mi diagnostikovaná ťažká depresia a schizoafektívna porucha.
Už rok sa liečim antidepresívami, chodím aj na terapie ale zatiaľ mi nič nezaberá. Trpím absolútnou emočnou plochosťou, nepociťujem radosť, lásku, smútok ani žiadny iný pocit. Samozrejme ma rodina podporuje v liečbe no nevedia sa zmieriť s mojím stavom. Som absolútne izolovaná od okolia, práve kvóli tým pocitom. Je tu niekto kto má podobný problém. Ja sa už rok takto trápim a je to začarovaný kolotoč s ktorého nie sa dostať von. Mám len 24 rokov a vždy som bola usmiata žena plná energie. Ďakujem

GOING

Sarah222
pri tejto Dn. pomáha zmena prostredia. Chodievaj do prírody najlepšie mimo bydliska a mimo tvojho mesta/obce ak sa dá.
Každý deň bývam vonku 4-5 hodín.

Aká situácia to u teba spustila ?

ANDREJKA55

Ahoj tiež mám diagnostikované depresie, spolu s úzkosťami. Mám to diagnostikované už 4 roky ale problémy trvajú oveľa dlhšie. Možno tak od mojich 12-13, dnes mám 21. Roky som sa trápila, neprežívala žiadne pocity, emócie, žiadny záujem, záujem o spoločnosť druhých ľudí bol minimálny, priam žiadny. Nevadilo mi že som sama, aj tak som si s nikým nerozumela. Od 17tich rokov som začala s alkoholom, vždy keď som si vypila som sa cítila aspoň trochu normálne, prežívala som niečo, konečne. A tak som pila takmer každý deň, vždy k večeru, po čase som začala fajčiť aj trávu, vtedy sa dostavili také pocity radosti alebo ako by som to opísala. Samozrejme to takto nešlo a skončila som na psychiatrii, bola som tam mesiac. Našli mi psychologičku a ja som to prijala, povedala som si že tam budem chodiť, že to skúsim, že za pokus nič nedám. A začali sme pracovať na mojich emóciach a pocitoch, po pár terapiách som sa tam aj rozplakala, akoby boli všetky emócie vo mne zaseknuté a nevedeli sa dostať na povrch a pomohla mi až psychologička. Chodila som tam rok a veci sa začali zlepšovať, začala som viesť normálne kamarátske vzťahy a kontakt s ľuďmi mi už neprišiel taký hrozný, dokonca som sa tešila keď som bola s nimi. Toto je asi tak polovica príbehu, potom po pol roku sa to zopakovalo zase, žiadne emócie, radosť, smútok nič. Zase prišiel alkohol. Zase psychiatria. Zmenili mi celú liečbu a musím priznať cítila som sa hrozne, horšie ako dovtedy. A potom som spoznala jedno dievča, jedno úžasne optimistické dievča, s ktorým sme sa začali baviť, chodiť spolu von, do mesta, na kávy, písali sme si, naozaj sme si rozumeli a ja som začala prežívať naozajstné pocity šťastia, bolo to skvelé a neuveriteľné ako jeden človek zmenil celý môj svet. Už je to pol roka a vždy to dievča stálo pri mne, podporovalo ma, bojovalo s mojimi depresiami so mnou, bolo super to všetko prežívať s niekym, prešiel pol rok a som tu, som v celku šťastná a spokojná, dokonca som prestala užívať lieky a nikdy mi nebolo lepšie, lieky sú odporné, neverím že niekomu pomohli. A pointou bolo, nestrácaj nádej, nerob to čo ja s tým alkoholom a ver, že všetko bude dobré, skúsila by som psychologičku. :)

Cesta

Ak nemáš peniaze na vešticu v príspevku podo mnou, Boh dáva zdravie zadarmo. Jediné čo musíš urobiť je dôverovať Mu a nechať sa ním viesť. Ako na to? Tu máš návod:) www.youtube.com
Viem čo hovorím, zbavil som sa takto depresie po 45 rokoch, a teraz som šťastný:)

vestica lubomira

Ahoj. Pomohla by Ti práca s podvedomím. Robím terapie podvedomia. V podvedomí sú všetky nespracované emócie, ktoré máme buď s traumy z dectva, alebo nespracované emócie našich predkov, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu formou otlačky rudu. V tedy kopírujeme osud niekoho z rodu aj pocity, či choroby... Práca s podvedomím je nutná na to, aby sme sa pohli z miesta. Tu je moja stránka : : vesticalubomira.wixsite.com