Nebaví ma život

Príspevok v téme: Nebaví ma život
holoturia

Mám 17 a nebaví ma žiť. Nemám skoro žiadnych kamarátov, cítim sa sama a nič ma nebaví. Pred ľuďmi sa usmievam a tvárim sa milo, tvárim sa, že som v pohode, aj keď som nekomunikatívna, nebaví ma rozprávať sa s ľuďmi, nemám o čom, cítim sa od nich izolovaná. Všetci majú už svoje životy a ja do nich nepatrím. Nechodím piatky von-nemám s kým, mám iba pár kamošiek, s ktorými sa už tiež nemám pomaly o čom rozprávať. Nikto sa o mňa nezaujíma, cítim sa ako vývrheľ, aj keď viem, že si zato môžem sama, lebo sa sama izolujem od ľudí a nekomunikujem s nimi, ale neviem si pomôcť. Voľný čas trávim doma, na nete, niekedy som si písavala aj s ľuďmi z internetu, ale už aj tí na mňa kašlú- majú svoje životy, a mne sa o sebe nechce nikdy rozprávať, ľuďom nemám čo povedať, nemám žiaden život, žiadne ambície. Hanbím sa ľudí, možno mám aj sociofóbiu, hanbím sa aj chlapcov, ešte som nemala chalana, bojím sa, že si nikdy nikoho nenájdem. V škole mi je celý deň zle, strašne sa tam nudím, nemám sa s kým porozprávať, nemám sa s ľuďmi o čom rozprávať. Celý môj život je nuda. Mám sklony k sebaľútosti, ale neviem si pomôcť. Skúšala som športovať, kresliť, rôzne koníčky, ale v poslednej dobe som úplne apatická, nič ma nebaví, cítim sa, akoby som pri každej činnosti umierala. Nemám už ani prečo žiť. Najradšej spím, lebo vtedy nemusím prežívať túto hnusnú realitu. Občas mám chvíľky, kedy si poviem, že to bude dobré, a predstavujem si, čo všetko v živote dosiahnem, ale nič preto nerobím. Nemám nato energiu, potrebujem nejakú vzpruhu, potrebujem vo svojom živote ľudí a chcem niekam patriť. Ale sama sa začleniť neviem. Nič sa mi nechce, cítim strašnú nechuť a celý deň nemám nič/nikoho, na čo by som sa tešila. Celý tento "život" je len utrpenie. Nevládzem.

Razhorerazdolu

Sú obdobia aj dobré a potom zase zlé... málo dní v roku je takých že je všetko super.Ono sa ti nemusí dariť v určitej sfére ale v inej môžeš mať top podmienky takže nenechaj sa ovládnuť strachom.

somtupreteba

mám 15, blbých 15..je to vek kedy by som mala byt stastko a uzivat si vsetko pekne co sa da zazivat. som sklamana pretoze uz od svojich 11 mam depky, netusim preco ich mam ale vzdy ked sa snazim mat sa ok nieco sa pokazi. mam povahu ze sa nebojim ist za ostatnymi a len tak sa zoznamit a byt kamos abo hocico to ja nie ale moc sa bojim sklamania a sklamanie sa somnou tiahne uz asi od vzdycky mam uzkosti stresy a mala som chorobu na ktoru som sa pol roka liecila a moje hormony urobili obrovsky vybuch v hlave a posrali to tam uz na total mam uz druheho psychologa a chcem aby mi pomohol ale mne sa deje kazdy den daco a potrebujem sa rozpravat kazdy den ibaze pred kamosmi a rodinou som uzavreta a nechcem aby sa zaoberali mnou ja im rada zlepsujem naladu ale nechcem im ju kazit poviem ti na to len tolko aj ked pochybujem ze si to precitas ale skus sa usmiat skus proste sa nejak zaclenit a len vyskusat ci ti to pojde a nikdy nevies mozno casom si najdes aj dobreho chlapca

martinmarvel81

Ahoj.Keď chceš aby sa to zmenilo musíš začať niečo robiť.Keď je človek nešťastný lebo mu nič nevychádza,má pocit ,že všetko je proti nemu je to preto lebo sa do takejto situácie dostal sám robením a myslením na negatívne veci, alebo nerobením a nemyslením na pozitívne veci. Treba začať postupne. S vlastnej skúsenosti viem, že najviac pomáha keď začneš nezištne pomáhať druhým, preto sú aj dobrovoľníci štatisticky pomerne dlho žijúci a dosť šťastní ľudia. Môžeš začať aj maličkosťami, skús si intenzívne predstaviť kde by si mohla pomôcť, kde by si bola užitočná a tie situácie prídu samé. Čím viacej toho urobíš ,tým lepšie. Potom uvidíš ako rýchlo sa tvoj postoj na život začne meniť k lepšiemu. Keď nemáš energiu nato aby si pomáhala tak dosť môžu pomôcť aj myšlienky na niečo pozitívne, prípadne viera v boha. Je jedno akého boha si predstavíš, nemusíš čítať ani bibliu, proste si len predstav,že je to náš creátor a má s nami určité plány.Pokiaľ ho začneš vnímať pozitívne aj napriek tomu čo sa ti všetko stalo a mohla by si ho s toho viniť (ale on zato nemôže) a nakoniec ho začneš mať rada tak máš vyhraté. Toto všetko píšem z vlastnej skúsenosti lebo ja som bol až do svojich 31 rokov taký ako ty teraz ale potom som si uvedomil svoje chyby a začal som robiť všetko čo som napísal. Teraz som úplne iný,pozitívne zmýšľajúci, šťastný s vidinou dobrej budúcnosti a splneniu mojich snov. Tak skús aspoň niečo.

cukricek69

Mam 30 rokou, tatko traktorista sa ukaja na mne ket sa sprchujume. Zvikne mi aj ruku tam dole davat a mne sa to celkom luby. Nigdi som nemala chlapa iba otca, a brata, a druheho brata. mamka zomrela rok pred mojim narodenim a nigdi som ju nevydela, moc mi chiba. Potrebujem pomoc, zijem v Nalepkove na kraji lesa. Hladam muza vek 15-50, musi mat modre oci a velki bimbis. Ozvi sa ked maj modry frlajs a velke oci na toto cislo : 0949 853 102

TibusBenedicto

Ja som nikdy nemal ten pocit že mám priateľa nakoľko si musím priznať že so homosexuálne doslova fanatický.Milovať ľudí a chcieť im dobre to je GRO môjho poslania na zemi.Mne by nevadilo kebyže mám aj mám aj priateľa z basy.Len nech ukojí moje sexuálne chute a radovánky.Mne nevadí či by bol podnikateľ cigán arab terorista vrah alebo
tyran.Mňa vzrušuje predstava že ma homosexuálny partner bičuje po zadku a chrbte a práve takéto typy ma neskutočne vzrušujú.Skúšal som nejaké finty na chlapov po dedine ale nič.....nikdy som neuspel.Posielal som milostné listy do schránok chlapcom po dedine a zase nič....Skúšal som predávať huby cez facebok a nájsť si homosexuálneho partnera a zase nič.Facebok je to pravé miesto ,človek' nikdy nevie na aké krásne chlapčenské riťky naďabí....Potom som nadával chlapom po dedine do vrahov-nechceli ma vyplatiť.Ďalšieho som skúšal pobozkať za kulturákom v parku...dopadlo to zle prefackal ma.Potom som skúšal obchytkávať ďalšieho nevyšlo to....tak aj tomu som vynadal do sadistov satanov a vrahov že keď mi nepodrží že pôjde do pekla...ale zase nič....nechcel ma??nie som atraktívny???alebo vzdelaný???alebo zlý??BOH vie...potom som si povedal serem na homosexualitu.No tak som sa priplichtil ku skupinke dôchodcov že budem s nimi chodiť na čurbesy s palicou a ruksakom.Zatiaľ mi to ide dúfam že tam zapadnem sme vekovo približne rovnako starý tak mi držte palce